Friday, 24 August 2018

Primitivizmus ako najvyššia americká cnosť

Už som vo svojom blogu v minulosti písal o tom, ako som musel po siedmich rokoch opustiť iPhone. K podobnej téme mi predvčerom môj známy, pôsobiaci v školstve, napísal, že ho radostne udivuje, že im dodnes na škole bezproblémovo fungujú prastaré iPady 2. A to na rozdiel od mojich novších iPadov, ktoré po minuloročnom – vynútenom – upgrade na iOS 11 zápasia s výdržou batérie.

Hlavne žiadny zložitý softvér, prosím! Ilustračné foto – pxhere
Až tak ma neprekvapuje, že sú iPady 2 také trvácne. Veď to boli ešte iPady z „prvej éry“, Jobsovej éry, keď boli železne spoľahlivé.

Neviem presne ukázať prstom, kedy sa to s iPadmi a iPhonemi spustilo dolu kopcom, ale obávam sa, že zhruba vtedy, keď umrel Jobs. Možno si to nahováram, ale podľa mňa by Jobs nedopustil, aby iPady, iPhony človeku skapíňali v rukách pri stave nabitia batérie 40 %. To sú presne veci, na ktorých si Jobs dával záležať – železná hardvérová spoľahlivosť.

Keď už Apple nemá ani hardvérovú spoľahlivosť, je to na odhodenie do kontajnera. Lebo softvér mal Apple odjakživa primitívny, urážajúci ľudskú inteligenciu. Steve Jobs bol apoštol softvérového primitivizmu, takže akokoľvek ho uctievam ako vynálezcu revolučného hardvéru, za softvérový primitivizmus zároveň Jobsom opovrhujem.

Jobs bol síce syn sýrskeho imigranta, ale vyrastal adoptovaný v bežnej americkej rodine a tam sa nainfikoval americkým vírusom „zbožšťovania primitivizmu“. Nečudo, že Rusi úspešne hekujú a krekujú americké voľby a že si Američania zvolili za prezidenta polodementného ľudoopa. Všetko so všetkým súvisí. V ruskom školstve chvália žiakov vtedy, keď sú čo najinteligentnejší. V americkom školstve, naopak, žiakov chvália za to, keď sú... nepoviem, že čo najprimitívnejší, ale čo najkonformnejší – keď bezproblémovo zapadnú do robotického súkolia priemyselnej spoločnosti. Keď niekto čo i len troška poukáže na zložitejšie aspekty niektorých problémov, na to sa už Američania mračia, lebo to nie je dostatočne primitívne podľa ich gusta.

Už Einstein povedal, že všetko treba čo najviac zjednodušovať, ale len dovtedy, kým nedôjde k prílišnému zjednodušeniu preberanej otázky. Obávam sa, že Američania túto hranicu už dávno prekročili, a ešte sú aj hrdí na to, ako všetko nadmerne a nepatrične zjednodušujú. Výsledok je potom Steve Jobs a Apple, ktorí si vyslovene zakladajú na tom a hrdia sa tým, aký je ich softvér primitívny, neschopný, funkčne okresaný, neflexibilný a neprispôsobiteľný. A keďže je to Apple, najbohatšia spoločnosť sveta, tak „stádo vývojárov“ ho slepo nasleduje a takisto sa snaží vyrábať čo najprimitívnejšie, čo najneflexibilnejšie softvéry. („Opičenie po Appli“ sa prenáša aj do oblasti hardvéru – veď môže existovať niečo dizajnovo ohavnejšie ako výrez do displeja na aktuálnom iPhone X? Ale keďže sa tejto ohavnosti dopustil Apple, teraz ju kopírujú aj niektorí iní výrobcovia škridlofónov, hoci by nemuseli.)

Treba to zopakovať: čuduje sa niekto pri takomto mentálnom nastavení Američanov, ktorí za najvyššiu cnosť považujú primitivizmus, že im Rusi úspešne hekujú a krekujú voľby?

Americký vývojár je hrdý na to, keď je jeho softvér čo najprimitívnejší, čo najmenej flexibilný a čo najviac zotročujúci používateľov do uniformnej masy, ktorá nemá žiadne špeciálne, individualizované požiadavky.

Naopak, ruský vývojár je hrdý na to, keď je jeho softvér čo najvšestrannejší, čo najflexibilnejší, čo najústretovejší a čo najviac prispôsobiteľný individuálnym požiadavkám používateľov.

Pre mňa je bežné, že predinštalované softvéry od amerických výrobcov musím zahadzovať ako nepoužiteľné na nič iné okrem elementárnych činností, a musím siahnuť po pokročilejších softvéroch. Tieto neraz pochádzajú z Ruska a okolitých krajín. Ilustračne spomeňme najkvalitnejší OCR softvér (na rozpoznávanie textu): je to FineReader (na tradičnej platforme), resp. FineScanner (na mobilnej platforme) a je to ruský softvér. Ktorá je najkvalitnejšia apka na čítanie súborov PDF na americkej platforme iOS? Samozrejme, že to nie je funkčne skresaný iBooks od amerického Applu, ani podobne funkčne skresaný Acrobat Reader od amerického Adobu, ale je to buď ruský GoodReader, alebo ukrajinský PDF Expert. Ktoré sú najkvalitnejšie apky na čítanie elektronických kníh v ich natívnom formáte (EPUB, keďže PDF je pri e-knihách abnormálny)? Jasné, že to nie je funkčne skresaný iBooks od Applu, ani podobne funkčne skresaný Kindle od Amazonu či Play Books od Googlu. Nie, na špičke sú európsky Marvin z Malty (pre iOS) a Moon+ Reader z Taiwanu (Android).

Takýchto príkladov by sa dalo uviesť neúrekom, a to už nie je náhoda. To je trend potvrdzujúci, že pre Američanov je primitivizmus modlou, ktorej sa všetci snažia prispôsobovať.

Ako vždy, optimálny prístup bude ten „stredom“, „umiernený“, „všetko s mierou“: ani veci priveľmi nezjednodušovať (v štýle Američanov), ale ani ich zbytočne nekomplikovať (v tradícii byrokratického Rakúsko-Uhorska a jeho nástupníckych štátov vrátane Slovenska). Umenie softvérového vývojára spočíva v tom, aby našiel hranicu medzi prílišným zjednodušením a prílišným skomplikovaním – a na tejto hranici musí neustále balansovať. Je to nikdy sa nekončiace povrazolezectvo.

V oblasti softvéru sa „kompromisný“ prístup môže odzrkadľovať napríklad v tom, že každý softvér by ponúkal dve úrovne používateľského rozhrania: základnú a pokročilú. Základná úroveň nastavení softvéru by mala byť presne taká primitívna, ako to zbožňujú Američania. Problém je v tom, že Američania sa zvyknú pri primitívnosti zastaviť a vyhlásiť ju za dokonalosť.

Nie, v nastaveniach každého softvéru by malo existovať tlačidlo Pokročilé. Po jeho stlačení by sa používateľovi softvéru otvorila druhá, hlbšia vrstva softvéru so všetkými pokročilými a individuálne prispôsobiteľnými funkciami, ktoré väčšina používateľov nikdy nebude potrebovať, ale drobná menšina pokročilých používateľov sa bez nich nezaobíde. Problém je v tom, že na drobnú menšinu pokročilých používateľov typický americký vývojár softvéru zvysoka kašle. Veď od drobnej menšiny sa nebudú doláre sypať tak ako od konformnej a nenáročnej masy používateľov, tak načo by sme menšine vychádzali v ústrety?

Diskutoval som o tejto otázke už s viacerými americkými vývojármi softvéru a niektorí principiálne odmietajú pridať do softvéru čo i len spomínané tlačidlo Pokročilé, ktoré by používateľovi softvéru odhalilo jeho všestrannejšiu funkčnosť. Vraj: „Už toto jedno tlačidlo by mohlo používateľov pomýliť, stlačili by ho a potom by sa nám sťažovali, že nechápu!“

Nuž, milí Američania: ak skutočne nástojíte na tom, že k svojim zákazníkom vopred pristupujete ako k pologramotným nemehlám, ktoré ani len nie sú zodpovedné za vlastné činy (za to, že som klikol na nejaké tlačidlo, hoci som nemal), potom sa nečudujte, ak vám aj v budúcnosti budú prezidentov či (najbližšie už v novembri tohto roka) členov Kongresu USA dosadzovať nie americkí občania, ale softvérové tímy s požehnaním Kremľa.

No comments:

Post a comment