Dnes sa nosia iné nálepky: „dezinformátor“, „konšpirátor“, „popierač“... a mirnix-dirnix sa lepia aj na ľudí ako Dr. Bukovský.
Človek má o to väčšie právo vyjadriť názor nesúhlasný s vládou či väčšinou, keď ho má podporený odbornými a vedeckými argumentmi tak, ako ho má podporený Dr. Bukovský. (Svoje konkrétne vedecké pramene uvádza Dr. Bukovský na YouTube v sprievodnom texte videa, ktoré prezentujem nižšie.)
To, pravdaže, automaticky neznamená, že Dr. Bukovský má pravdu a jeho oponenti sa mýlia. Aj vedecké zdroje je možné dezinterpretovať a „zaonačovať“ si ich podľa svojho gusta.
Znamená to len toľko, že má prebiehať skutočná diskusia a nie nálepkovanie protistrany.
Dr. Bukovský sa napríklad ohradil už proti tomu, aby bol označovaný za „dietológa“.
Ak sám nesúhlasí s tým, že je vraj „dietológ“, tak by ho tak jeho oponenti nemali nasilu volať. To by som považoval za minimálny základ slušnej diskusie: nelepiť na ľudí nálepky, ku ktorým sa nehlásia a od ktorých sa dokonca sami dištancujú.
Tu je cieľom nálepky očividne to, aby Dr. Bukovský konečne „zavrel ústa“ a vyjadroval sa len k svojej – údajnej – špecializácii: k stravovaniu.
Akoby nemal plné právo sa k takejto téme, ktorá už pol roka hýbe našou planétou, vyjadrovať úplne každý človek – tým skôr vyštudovaný lekár s ľubovoľnou špecializáciou.
Pripomeniem, že Dr. Bukovský sa opakovane dištancoval aj od „konšpiračných/dezinformačných médií“, a je pochabé vyčítať jemu, ak sa v nich stal hitom. (Tak som sa dopočul – sám to neviem potvrdiť, keďže také médiá nesledujem.)
To je ako vyčítať vegetariánom, maliarom či milovníkom psov, že aj Hitler bol vegetarián, maliar a milovník psov, a preto zrejme bude na vegetariánstve, maliarstve či vlastníctve psa niečo podozrivé.
Keď som vo svojom pondelkovom blogočlánku o Dr. Bukovskom volal po zorganizovaní skutočnej diskusie s Dr. Bukovským a pridal som poznámku, že „strán v diskusii môže byť aj viac ako dve“, nepredstavoval som si to tak, že z piatich diskutujúcich budú štyria zastávať jeden názor, pridá sa k nim ešte aj moderátor a budú spoločne búšiť do toho jedného neboráka, ktorý sa opovažuje zastávať odlišný názor...
Tak či onak, televízii TA3 treba uznať, že urobila aspoň pokus o začiatok pestrejšej diskusie na najhorúcejšiu tému tohto roka.
Osobne by som sa veľmi potešil, keby sa na N-ku zjavil rozhovor – ako obvykle dlhočizný – Karola Sudora s Dr. Bukovským. Ideálnejšieho „pacienta“ na (autorizovaný) rozhovor ako Dr. Bukovského si momentálne pre Karola Sudora ani neviem predstaviť. Veď Karol Sudor už robil rozhovory skutočne s najrôznejšími (povedzme to diplomaticky...) „čudákmi“ a svojimi názorovými oponentmi. (Spomeňme len nedávno antivzor všetkých moderátorov, Jara Danišku.) Po minulotýždňových nešťastných článkoch N-ka o Dr. Bukovskom mám pocit, že N-ko je Dr. Bukovskému jedno sudorovské mega-interview takpovediac dlžné.
Dr. Bukovský včera vydal video, v ktorom sumarizuje obe svoje vystúpenia na TA3 v tomto týždni:
Celú diskusiu (má 72 minút) si je možné pozrieť na webstránke TA3.
Spomedzi argumentov prednášaných Dr. Bukovským sa mi naďalej silný zdá ten, ktorý poukazuje na kontext ochorenia COVID-19 v porovnaní so všetkými ostatnými ochoreniami (rakovina, cukrovka, srdcové choroby...) či skrátka neduhmi (obezita, sedavý životný štýl, nezdravé stravovanie...), v iných končinách sveta aj s „obyčajným“ hladom (a umieraním naň!). Spomínané choroby a neduhy sužujú minimálne Slovensko neporovnateľne viac než koronavírus od jari dodnes: no politici a médiá sa týmto „väčším zlám“ venujú v porovnaní s koronavírusom len symbolicky.
Škoda, že sa diskusie nakoniec oproti pôvodným plánom nezúčastnila („z preventívno-karanténnych dôvodov“) Dr. Bražinová. Tešil som sa na priamu konfrontáciu názorov Dr. Bražinovej a Dr. Bukovského. Zhodou náhod poznám oboch odborníkov osobne a oboch považujem za múdrych a slušných ľudí. Teraz sa ocitli na opačných stranách názorovej barikády, ale to neznamená, že nemôže prebiehať otvorená a slušná diskusia.
K technickej stránke veci: aj tu škoda, že na nás milovníkov podcastov sa na Slovensku často pozabudne. Všetky vyššie spomínané materiály – ale aj 2. a 3. časť videí N-ka s Michalom Červeným a Milanom „Docentom“ Sedliakom k novo vydávanej knižke Telo v 21. storočí – som si vypočul počas včerajšieho 11-kilometrového večerného pochodu bratislavskými ulicami, no nič z toho nebolo dostupné vo formáte podcastu. Čo je minimálne pri knižke z N-ka zvláštne, keďže ešte 1. časť seriálu sa zjavila aj ako podcast, kým na 2. a 3. časť som vo svojej podcastovej apke Pocket Casts čakal márne a musel som si ich krokolomnou okľukou vypočuť cez apku YouTube – a zbytočne pritom do nej k audio-stope sťahovať aj video. Najkrkolomnejšie sa mi však počúvala diskusia z TA3, ktorá je zrejme dostupná len ako video vložené na webstránke, a tak som kvôli nej musel na telefóne otvárať obyčajný prehliadač Chrome... (Vyzerá to tak, že TA3 ako spravodajské médium ešte vôbec nemá vlastný podcastový kanál.) Nuž, podcasty ako formát sú ešte (nielen) na Slovensku v plienkach. Pri Dr. Bukovskom nedostupnosť jeho materiálov v podobe podcastov možno súvisí s tým, že by sa mu podcastmi znížil dnešný objem tantiém z YouTube – neviem.
V každom prípade platí, že audio-materiály sa v chôdzi počúvajú značne nepohodlnejšie z apky YouTube (ktorá na to skutočne nie je prispôsobená) než z takej skvelej špecializovanej apky, akou je Pocket Casts. (O počúvaní audia z webstránky otvorenej v Chrome už celkom pomlčme.)
Pri počúvaní audia totiž často cítim potrebu – včera sa to týkalo najmä dialógov Michala Červeného s Milanom „Docentom“ Sedliakom – vypočuť si dôležitejšie pasáže (alebo pasáže ťažšie na porozumenie) opakovane. Pri počúvaní podcastu je to jednoduché: stačí na bluetoothových slúchadlách pridržať príslušné tlačidlo, audio-záznam poskočí naspäť o 10 (alebo 20, 30...) sekúnd a dôležitú pasáž si je možné vypočuť znova. Pri počúvaní audia z apky YouTube (nehovoriac o Chrome...) nič také nefunguje, a tak som uprostred chôdze opakovane musel z vrecka vyťahovať škridlofón, počas chôdze ho odomykať a prstom na obrazovke manuálne pretáčať video o 10 či 30 sekúnd dozadu...
No comments:
Post a Comment